Dobré víno patrí ku každej oslave, párty, ku každému úspechu či gratulácií. Avšak častokrát pri výbere vína veríme informáciám, ktoré nie sú pravdivé. Ktoré to sú? Pomôžeme Vám lepšie sa orientovať pri výbere toho správneho vína.
Vo filmoch najčastejšie vidíme, že niekto krája steak a popíja pri tom červené víno. Netreba sa však báť skúšať aj niečo iné. Vybrať vhodné víno je dosť komplikované samo o sebe, nie to ho ešte špeciálne kombinovať ku jedlu, ktoré doma budete mať. Rovnako obtiažné je vybrať si správne víno i v reštaurácií, avšak tu máte výhodu skúseného personálu, ktorý Vám s výberom určite poradí.
Pri výbere správneho vína je oveľa dôležitejšia, než samotná farba vína, práve jeho štruktúra a to, aký dopad bude mať na naše chuťové poháriky.
Pokiaľ máte na tanieri niečo veľmi delikátne - čerstvú mozzarelu, tvarohový alebo jemný smotanový syr, omeletu, rybu alebo napríklad kura - dáva zmysel siahnuť po tak isto ľahkom a jemnou víne. Takto jemné víno nájdete medzi vínami bielymi, rúžovými, ale i medzi vínami červenými. Môže to byť napríklad Rizling Rýnsky, Müllerka, ale aj Modrý Portugal či Rulandské modré ( Pinot Noir).
Ak si naopak vychutnávate dobré, chutné, no najmä hútne jedlo ako napríklad bravčový bôčik, tatarský biftek, sviečkovú či divinu, určite siahnite po víne, ktoré bude v chuti tak-nejak mäsitejšie, výraznejšie - dobre štrukturované s výraznou plnou chuťou, ako napríklad Svätovavrinecké, Frankovka, Zweigeltrebe či krásny a plný biely Savignon.
S touto domnienkou sa stretávajú mnohí znalci vína ešte dodnes. V prvom rade je potrebné povedať, že pojem “lepšie¨ alebo “dobré¨ víno neexistuje. Každý máme iné chuťové poháriky. Podobné tvrdenia neplatia ani v prípade, ak hovoríme o kvalite vína. Vravieť totiž, že sú archívne vína kvalitnejšie ako jemné mladé vína, je ako prirovnávať hrach k fazuli. Existujú totiž odrody, ktoré svoju plnú krásu prejavia až po úplnom vyzretí v sudoch a naopak tie, ktoré vymiznú z pivníc vinárov ešte v tom roku, ako boli nafľaškované. Príkladom je mladé víno, ktoré každý rok načrtne, aké skvosty vinári v nadchádzajúcej sezóne predstavia.
Hovorí sa, že víno zreje, že je časom lepšie. Áno, je to pravda, avšak toto tvrdenie platí pravdepodobne pre menej ako 10% vín, ktoré sa nachádzajú na trhu. Nie každé víno je určené na dlhodobé skladovanie, archiváciu na veľa rokov. Väčšina vín - platí to najmä pre biele a rúžové vína, ktoré sú na našom trhu dostupné, sú určené k vypitiu do roka - maximálne do dvoch rokov po nafľaškovaní. Po dlhšej dobe môžete po otvorení vína cítiť vo víne napríklad aj korok. Víno môže byť vyprchané, môže sa statiť jeho vôňa či plná chuť. A to predsa nechceme!
Naopak pri vínach červených sa odporúča siahnuť po víne viac ročnom - odležanom. Mladé červené vína sa môžu v prvých rokoch po nafľaškovaní zdať príliš trpké, až vám zovrú krk, a to práve z dôvodu vysokého obsahu trieslovín.
Nikto nevie kedy a kde vznikol tento mýtus ale vyduté dno fľaše má iný význam. Zabezpečuje aby dno odolalo zvýšenému tlaku vo fľaši a minimalizuje plochu dna aby sa prípadné sedimenty mohli lepšie zbierať. Je pravda, že jeho hĺbka sa od typu fľaše mení, avšak žiadnym spôsobom nezaručuje kvalitu vína, ani nie je priamo úmerne spojiteľná s cenou za fľašu.
Keď na ochutnávkach v tme odznie táto otázka zvykne sa vravieť, že vinár nikdy neochutná pred fľašovaním víno, zhodnotí že sa mu tento rok mimoriadne podarilo a na margo toho zvolá: "Objednáme fľašky s hlbokou jamkou!"
Odborníci však tvrdia, že táto jamka na spodku fľaše má čisto marketingový účel, prípadne slúži čašníkom pri elegantnom servise vína.
Typ uzáveru, ktorý vinár zvolí nesvedčí o jeho kvalite. Pokiaľ vinár siahne po uzávere tzv. ,,šróbovacom", neznamená to, že víno je nízkej kvality a vhodné maximálne na varené vína s pol kg cukru. Znamená to, že vinár toto víno víno nepovažuje za víno archívne ale za víno určené na rýchlu spotrebu, približne do 2 rokov. Korok síce je kvalitnejší, ale pri vínach vypitých do pár rokov od nafľaškovania je tento rozdiel veeeľmi málo badateľný, ba až vôbec.
Tento mýtus sa traduje od doby rytierov, keď bolo za izbovú teplotu považovaných 16°C. Vtedy sa víno podávalo v tzv. izbovej teplote. V dnešnej dobre je najlepšie víno skladovať mimo priameho svetla či slnečného žiarenia, červené víno v špajzi či v pivnici, biele a rúžové na chladnejších meistach, napríklad v pivnici alebo v chladničke. Pred podávaním vína si nezabudnite pozrieť počet stupňov na etikete, ktoré vinár odporúča pre samotné podávanie. Víno v zlej teplote môže zanechať zlý dojem a pritom sa môže jednaj o veľmi kvalitné a chutné víno.
Povedal človek, ktorý nikdy nepil napríklad dobré cuvé.
Spájanie odrôd vína (spojenie hrozna) do jednej fľaše alebo spojenie samotných vín (spojenie už vyrobeného vína) má svoje opodstatnenie. Existujú vína alebo odrody vín, ktoré spolu krásne ladia a svojou chuťou berú dych. V tomto prípade sa naozaj neoplatí byť konzervatívny.
Zdroj:
https://regiowine.sk/5-mytov-a-faktov-o-vine-vedeli-ste-ze/
https://emefka.sk/14-najcastejsich-mytov-o-vine-s-ktorymi-by-si-nemal-machrovat/
https://www.tmavadegustacia.sk/sk/blog/blog-post/je-smiesne-ze-verite-tymto-4-mytom-o-vine
Znalcem vína za 24 hodin, J. Robinson, 2016. Vydala Grada Publishing, a. s. ISBN 978-80-271-0087-3.
